Katolícky kňaz Zsolt Farkaš sa v sociálnych otázkach často vyjadruje v duchu kresťanských a maďarských hodnôt. Môžeme ho počuť v rozhlase a vidieť v televízii ako účastníka diskusií za okrúhlym stolom, ale aj ako organizátora maďarského verejného života na Slovensku. Pred dvadsiatimi rokmi bol vysvätený za kňaza a pri tejto príležitosti som ho navštívil.
Zsolt Farkas je v súčasnosti farárom v obciach Svodíne a v Bíni, ale slúži aj v obci Keť. Bolo umením dohodnúť si čas na rozhovor, otec Zsolt sa práve vrátil domov z miništrantskej olympiády, medzitým organizuje medzinárodné stretnutie miništrantov v Ríme, kde sa účastníci, sto maďarsky hovoriacich a sedemdesiat slovenských miništrantov a lektorov, môžu stretnúť so Svätým Otcom. Keď som tam bol, práve dorazili na faru náramky, modlitebná knižka podujatia, vlajka a fľaše s vodou.
Otec Zsolt poznamenáva, že sám miništroval, mal rád liturgiu a možno aj to prispelo k tomu, že si vybral kňazskú dráhu.
- Rozhodovanie o povolaní je dlhší proces. Moji rodičia sú veriaci ľudia, no v žiadnom prípade nie sú takí, ktorí chceli zo svojho syna za každú cenu vychovať kňaza. Príťažlivý bol pre mňa aj život a príklad Lászlóa Eleka, vtedajšieho farára Bešeňova. Skautom som sa stal v roku 1993, čo vo mne upevnilo pocit spolupatričnosti a ovplyvnilo aj výber povolania. Zvažoval som učiteľstvo, dejepis, politológiu, vojenčinu a nakoniec som skončil na teologickom školení u benediktínov v Komárne, kde som mal výborných učiteľov. Na základe týchto štúdií som sa prihlásil do seminára.
"Šesť rokov, ktoré som tam strávil, bolo prípravou na to, aby som mohol prijať život kňaza so všetkými jeho ťažkosťami a krásou. Môj duchovný vodca vždy zdôrazňoval, že každý, kto si nevie predstaviť svoj život ako vodca rodiny, by sa nemal stať kňazom. Pretože muž a žena, deti a starí ľudia patria k Božiemu ľudu, kňaz musí viesť svoje spoločenstvo ako jednu veľkú rodinu."
Otec Zoltán Pintér prišiel do mojej rodnej dediny, keď som už bol seminaristom. Jeho kázne, životný príklad, pokora a ochota pomôcť pre mňa znamenali veľa, povedal otec Zsolt.
V roku 2003 bol v Trnave vysvätený za diakona. Jeho motto je „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo“. (Jn 15,16) Tento úryvok z evanjelia vyjadruje, že pozvanie ku kňazskému životu prichádza od Boha a človek ho buď prijíma, alebo odmieta.
„Našiel som citát z Písma „Ja som dobrý pastier a dobrý pastier položí svoj život za svoje ovce“ (Jn 10,11) ako vhodný na kňazskú vysviacku a vtedy som ešte netušil, že raz budem predsedom nadácie „Jópásztor“, prostredníctvom ktorej ako organizátor modlitebných dní v Komárne môžem pomáhať pripravovaným na kňazstvo aj miništrantom,“ – dodáva s úsmevom.
S nadšením sa pustil do svojej kňazskej činnosti
Odvtedy preberá stále viac úloh v nadácii Jópásztor a v občianskom združení Pázmaneum, ktorého je členom správnej rady. Ako doktor pedagogiky sa venuje pedagogickej činnosti na základnej, strednej aj vysokej škole. Popri tom všetkom je školským dekanom štúrovského okresu, zástupcom riaditeľa Diecézneho katechetického úradu v Nitre a referentom miništrantom diecézy Nitra. Jeho prednášky a hodiny náboženstva pravidelne zaznievajú v rádiu Mária a v maďarskej televízii. Pôsobí ako expert na extrémizmus v armáde, niekoľkokrát navštívil Blízky východ, ale na túto tému robí aj prednášky pre mládež.
„V rámci cirkvi je veľa príležitostí na naplnenie,“ hovorí otec Zsolt. Študoval históriu a právo ako špeciálne zameranie a jeho diplomová práca bola tiež na historickú tému. Doktorandskú prácu o fungovaní extrémistických skupín napísal na základe osobných skúseností a výskumu realizovaného na Katolíckej univerzite v Leuvene v Belgicku.
Spolu s otcom Gyulom Andruskom, organizoval miništrantskú olympiádu, ako je aj zakladajúcim členom Akadémie Regnum Marianum, spolu s otcom dr. Jánosom Karaffom, ktorý už bohužiaľ nie je medzi nami. Je organizátor viacerých charitatívnych koncertov a podujatí, ako aj peších a iných pútnických trás.
Všetky jeho plány sa spojili v kňazstve
Vďaka Bohu som mohol realizovať mnohé z mojich plánov. Rád učím, popri náboženstve som zároveň učil aj dejepis. Našťastie sa mi darí nájsť spoločnú reč so všetkými vekovými skupinami. Ide hlavne o to, aby sme mladého človeka neodrádzali od viery a aj cez životné situácie rozoberali provokatívnejšie témy.
Spolupracujem s ozbrojenými silami, najmä v oblasti problémov súvisiacich s extrémizmom, zúčastňujem sa misií, ktoré môžu tiež podporovať mier. Venujem sa aj drogovo závislým mladým ľuďom a ich rodinám, ako aj členom extrémistických skupín. Na požiadanie robím aj prednášky na tieto témy na školách, s cieľom prevencie kriminality – vymenúva otec Zsolt. Dodáva, že aj pápež František často zdôrazňuje, že musíme byť otvorení svetu, byť na cestách aj mimo cirkvi, pretože naša viera a náboženstvo nie sú súkromnou záležitosťou, ale neoddeliteľnou súčasťou nášho života, podobne ako náš materinský jazyk, naša kultúra a naše hodnoty.
"Odpočinok je, keď zmením priestor a prostredie"
– Osobná modlitba a stretnutia s priateľmi ma napĺňajú duchovne, ale aj keď vidím zmysel práce ma napĺňa duchovne a fyzicky. Ak sa deti cítia dobre, sú veselé, zapoja sa napríklad do aktivít v tábore, alebo ak môžem pomôcť niektorým ľuďom, ktorí sa ocitli v problémoch alebo zablúdili. Toto ďalej dopĺňa pastorácia, príprava snúbencov, príprava detí na prvé sväté prijímanie a birmovancov, potom vyučovanie a prednášky. Relaxujem striedaním úloh. Okrem toho rád športujem a cestujem – hovorí otec Zsolt na záver nášho rozhovoru a už sa ponáhľa na ďalšie stretnutie.
Zdroj: ma7.sk