So smutným srdcom vám oznamujeme, že v 101. roku svojho života, 2. septembra 2024, odišiel Dr. László Kálmán, pôrodník, skautský vodca, náš milovaný ujo Laci, Bi-Pi z Gemeru! Jeho vzácna pamiatka navždy žije v našich srdciach, nech odpočíva v pokoji!
S vďačným srdcom spomíname na všetko, čo pre skauting urobil! Jeho životná cesta je skutočným príkladom pre skautov.
Nech odpočíva v pokoji! Zdar!
Rozlúčka s ujom Lacim Kálmánom
László Kálmán
(07.01.1924 – 02.09.2024)
László Kálmán (Jamboree), alebo ako ho mnohí poznali Bi-Pi z Gemeru, sa 2. septembra 2024 vrátil k svojmu Stvoriteľovi, v 101. roku svojho života. Ujo Laci celý život obetavo pracoval pre maďarský skauting na Slovensku, pre spoločenstvo v Gemeri a pre napredovanie svojho skautského zboru. Ako pôrodník bol uznávaným členom lekárskej komunity v Rimavskej Sobote. V nasledujúcom článku si zaspomíname na jeho obetavú prácu pre skautskú komunitu, ako aj na jeho príkladný život.
László Kálmán sa narodil v roku 1924, jeho otec bol hlboko zakoreneným občanom Rimavskej Soboty. Letá v detstve strávil na vodnom mlyne svojich starých rodičov vo Veľkých Teriakovcich, kde sa zamiloval do prírody. Od detstva sa venoval skautingu v rodnom meste. Keďže skautské hnutie vzniklo len pár rokov pred jeho narodením, dalo by sa povedať, že s hnutím vyrastal. Ako gymnazista a skautský vodca sa dokonca mohol stretnúť s Pálom Grófom Telekim v školiacom tábore pre radcu družiny v Hárshegy. Zmaturoval v roku 1943 a potom sa prihlásil na leteckú akadémiu v Szombathely, ktorú navštevoval do roku 1944. Po svetovej vojne, v roku 1945, musel zostať v Budapešti, dokonca sa nesmel tri roky vrátiť domov. Prihlásil sa na Technickú univerzitu v Bratislave, no podľa Benešových dekrétov mal malé šance na prijatie. Nakoniec začal vysokoškolské štúdium na Lekárskej univerzite v Budapešti, ktoré ukončil v roku 1950. Koncom tohto roka sa mohol vrátiť domov do svojho rodného mesta Rimavskej Soboty. Strávil tu aj prax, kde spoznal ľudskú stránku profesie, férové zaobchádzanie s pacientmi. Od roku 1951 pracoval v nemocnici v Rimavskej Sobote. Počas svojej 35-ročnej lekárskej kariéry viedol viac ako 10 000 pôrodov a aj po odchode do dôchodku sa ujal pohotovostnej starostlivosti. Bol tiež rečníkom Červeného kríža a prednášal mladým ľuďom na školách.
Po znovuzrodení Zväzu skautov maďarskej národnosti okamžite reorganizoval skauting v Rimavskej Sobote a až do svojej smrti bol aktívnym členom svojej miestnej skautskej komunity. Ujovi Lacimu sa páčila predovšetkým aktivita indiánsky skauting, ktorú spojil s tradíciami maďarského skautingu. V roku 1990 zorganizoval zo žijúcich starých skautov regionálnu skautskú radu v Rimavskej Sobote, ktorej bol zvolený za predsedu. Po vytvorení skautského zboru v Rimavskej Sobote navštevoval školy jednu po druhej, aby rozprával príbehy o skautingu, získal skautský dom a vybavenie a tiež požiadal vedenie mesta o podporu skautského hnutia. Jeho zbor sa naňho vždy mohol spoľahnúť, keď bolo treba, organizoval stretnutia, oslavy, súťaže, staral sa o budovanie náučných chodníkov a čistenie prameňov, hviezdne túry a prednášky. Ujo Laci viac ako dve desaťročia vykonával aj úlohu táborového lekára. Kde len mohol, popularizoval skautské hnutie nielen medzi Maďarmi, ale aj medzi Slovákmi. Organizoval pôsobenie slovenských jednotiek v Rimavskej Sobote a dlhý čas bol okresným vodcom Slovenského skautingu.
Pre starých skautov z Rimavskej Soboty organizoval 503. klub starých skautov „Tompa Mihály“ a ako lokálpatriot viaceré jeho skautské knihy pojednávajú o minulosti a živote miestnej skautskej komunity.
Ujo Laci a jeho manželka mali dve dcéry, ako aj dve vnúčatá a štyri pravnúčatá. Dnes ich dcéry žijú v Lúčenci a v Nemecku.
V roku 2002 Zväz skautov maďarskej národnosti ocenil jeho prácu a život zlatým stupňom Medaily za zásluhy Beszédesa Lajosa a potom v roku 2011 najvyšším uznaním organizácie, zlatým stupňom “Csodaszarvas Díszérem”. V roku 2019 mu maďarská vláda udelila štátne vyznamenanie Maďarský strieborný záslužný kríž „Za celoživotnú činnosť lekára a skautského vodcu pre maďarské rodiny a mládež na Slovensku“.
László Kálmán celý život nezištne a s plným nasadením pracoval pre skautskú komunitu na Slovensku, vrátane skautskej komunity v Gemeri a pre ľudí tam žijúcich. Celý jeho život bol definovaný skautingom a jeho hodnotami a tieto vlastnosti sa snažil odovzdať aj mladým ľuďom. Vychovať ľudskejšieho človek, madarskejšieho Maďara. To všetko s veľkým úspechom, pretože ujo Laci a skauti a skautskí vodcovia, ktorých vychoval, výrazne formovali Zväz skautov maďarskej národnosti. László Kálmán, ktorý sa už počas svojho života stal pre mnohých vzorom, sa 2. septembra 2024 sa vrátil k svojmu Stvoriteľovi. Jeho pamiatku si uchováme v našich srdciach, vždy bude pred nami ako príklad. Za jeho obetavú prácu pre Zväz skautov maďarskej národnosti mu budeme večne vďační. Odpočívaj v pokoji!
