Pri príležitosti vzniku maďarského štátu si na vicekonzuláte v Banskej Bystrici prevzalo ocenenie, ktoré venoval prezident Maďarskej republiky Tamás Sulyok, päť osobností Slovenska. Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo 28. augusta v úzkom kruhu.
Ceny odovzdal dr. Csaba Balogh, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Maďarska, Dánielovi Horváthovi, Pálovi Zacharovi, Rudolfovi Mézesovi, Istvánovi Juhászovi a Jánosovi Nagyovi.
Predseda Kontrolnej komisie Zväzu skautov maďarskej národnosti Dániel Horváth získal Maďarský bronzový záslužný kríž.
Dániel Horváth je od mladosti aktívnym členom skautského hnutia a maďarskej komunity v Košiciach. Štúdium ukončil na Gymnáziu a základnej škole Sándora Máraiho s vyučovacím jazykom maďarským a popritom sa vedome venoval skautingu. V roku 2009 vycestoval do Spojených štátov amerických v rámci programu maďarského skautingu pôsobiaceho v diaspóre, aby sa tam venoval maďarským deťom a mladým ľudom. V čase keď tam pôsobil, sa zúčastnil na školení pomocného vodcu vĺčat Zväzu maďarských skautov v zahraničí. Po návrate domov v roku 2012 absolvoval výcvik pomocného skautského vodcu a od začiatku roku 2013 bol vedúcim skautského zboru v Košiciach.
Spolupracoval aj pri školení skautov Zväzu skautov maďarskej národnosti, vďaka čomu sa stal členom vodcovského výcvikového 1. Skautského zboru „gróf Esterházy János“.
Neustále hľadal nové výzvy, nové možnosti rozvoja, nové aktivity užitočné pre spoločenstvo. Napriek svojmu mladému veku, vďaka svojej neúnavnosti a obetavosti, už výrazne ovplyvnil maďarskú komunitu v Košiciach, stovky mladých ľudí na Slovensku a v nezmenenej miere to robí aj naďalej.
Primátor mesta Šahy Pál Zachar prevzal ocenenie Maďarský zlatý záslužný kríž.
Pál Zachar vyštudoval Katolícku školu Ferenca Fegyvernekiho v Šahách, následne vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave.
Okrem technického smeru absolvoval aj doplnkovú pedagogickú prípravu. Počas vysokoškolských rokov sa aktívne podieľal na organizácii maďarského študentského života v Bratislave a v roku 2007 bol zvolený za národného predsedu študentskej siete. Pál Zachar je skautom od svojich 6 rokov. V mladosti prešiel vodcovskými školeniami Zväzu skautov maďarskej národnosti a potom ako 18-ročný urobil vodcovskú skúšku. Kvalifikáciu pomocného vodcu získal v Zväze zahraničných maďarských skautov. Od roku 2014 bol zástupcom miestnej samosprávy v Šahách, od roku 2022 zástupcom samosprávy v okrese Nitra a primátorom mesta Šahy. Je ženatý a otcom 5 detí.
Ako primátor opäť naštartoval kultúrny život v meste, zjednotil mestskú maďarskú komunitu a zaviedol štýl riadenia mesta, ktorý poskytuje pokojné, kreatívne a aktívne prostredie pre všetky národnosti žijúce v meste. Mimoriadnu pozornosť venuje propagácii záležitostí regiónu, pretože si uvedomuje, že historická župa Hont stále existuje ako prirodzený región a záleží mu na tom, aby sa všetky obce v regióne spoločne posilnili.
Rudolf Mézes , podpredseda CSEMADOKU, bol vyznamenaný Maďarským zlatým záslužným krížom.
Rudolf Mézes sa narodil 17. apríla 1952 vo Horných Salibách v okrese Galanta a už v mladom veku začal jedinečnú kariéru, ktorá z neho urobila určujúcu osobnosť maďarskej komunity na Slovensku.
Od roku 1975 pôsobil ako odborný lektor CSEMADOKU v galantskom okrese, potom od roku 1982 zastával funkciu sekretára. Jeho meno sa spája so založením Galantského kultúrneho klubu CSEMADOK v roku 1977, ktorého vedúcim bol viac ako desaťročie. K najväčším zásluhám jeho práce patrí, že sa od roku 1975 ako organizátor a od roku 1984 ako hlavný organizátor zaslúžil o úspech Kodályových dní, celoštátnej kvalifikačnej súťaže maďarských speváckych zborov dospelých. V roku 1989 sa podieľal na organizácii a sprevádzaní transylvánskych zásielok pomoci, ktoré spustili členovia CSEMADOKU. Od roku 1990 bol pôvodcom a hlavným organizátorom Medzinárodného stretnutia Kodályových speváckych zborov v Galante a od roku 2001 Medzinárodnej husľovej súťaže Zoltána Kodálya. Na znak svojej oddanosti k ľudovému umeniu organizoval od roku 2009 šesť rokov Národný festival ľudového umenia v Diakovcich.
Od roku 1990 je člen národnej CSEMADOKU, od roku 2003 krajský podpredseda. Od roku 1997 bol národným predsedom Združenia maďarských rodičov na Slovensku a od roku 2001 do roku 2011 bol národným predsedom Združenia pre spoločné ciele a v súčasnosti je jeho podpredsedom. Dlhé roky až do roku 2010 pôsobil v Galanta aj ako poslanec mesta. V roku 1990 bol zakladajúcim členom Politického hnutia Spolužitie. Jeho uznania odzrkadľujú aj dôležitosť jeho práce: je čestným členom Maďarskej Kodályovej spoločnosti a čestným členom speváckeho zboru Pécs Mecsek.
Aj István Juhász, miestny historik a poľnohospodársky inžinier, bol ocenený Maďarským zlatým záslužným krížom
V roku 1976 bol poverený vedením „Új Élet Egységes Földműves Szövetkezet“ so sídlom v Rimavskej Seči čerstvý absolvent István Juhász. V roku 1990 sa vrátil domov do Chanavy, kde založil Agrárius kft. Ako jednu zo svojich prvých akcií zachránil kúriu Hanvay, ktorá bolo určená na demoláciu a kde teraz funguje domov dôchodcov. V roku 2019 boli z iniciatívy Istvána Juhásza postavené busty významných osobností maďarskej literatúry na Slovensku, básnika rodeného z Hanvy Eleméra Tótha a spisovatela Józsefa Mácsa a neskôr Aladára Igó. Renovácia kúrie Tamás sa blíži ku koncu. Z bývalej stodoly sa stalo divadlo, v podkroví vznikli rezidencie a vybudovala sa aj časť hotela. V roku 2014 získal István Juhász v Prahe cenu „Európai Művészeti Unió Arany Európa“, a cenu „Umenie v srdci“. V roku 2019 sa stal v Budapešti držiteľom titulu „Rytier maďarskej kultúry“. V roku 2023 bola z jeho iniciatívy založená v Chavanoch organizácia Aladár Igó Rákócziho spolku, ktorej sa stal čestným predsedom.
V roku 2023 bol ako prvý na Slovensku poctený čestným titulom „Farmár národa“. István Juhász počas svojho života vynaložil veľké úsilie na zlepšenie života svojej komunity a každodenného života ľudí žijúcich a pracujúcich v jeho bezprostrednom okolí. Vypomáhal rôznym umelcom a profesionálom.
Pán dekan János Nagy bol vyznamenaný Radom maďarského rytierskeho kríža za zásluhy
János Nagy vyštudoval maďarské gymnázium v Šahách, potom pokračoval v štúdiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený v roku 1981. V rokoch 1981 až 1984 pôsobil v Šahách, vo Vinici a v Horných Semerovciach. V roku 1984 bola preložený do Žemliar. Počas 15 rokov, ktoré tu strávil, zrekonštruoval kostoly v Žemliaroch, v Hronskom Svätom Jure, v Šarovciach, v Svodove a v Mýtnych Ludanoch, ako aj faru v Žemliaroch. Kvôli slovakizácii Pohronia bol preložený do Neniniec. Kdekoľvek ho umiestnili, vždy vybudoval cirkevný život a mladí ľudia začali kostol masovo navštevovať. Ipeľský región pre nich zostane vždy maďarská, zástupcovia dedín, najmä starší, si vážili maďarskú kultúru. Otec János bol preložený zo severu do Topoľníkov, kde slúžil takmer 9 rokov a bol vymenovaný za vedúceho farností Horné Mýto, Trhová Hradská, Strekov, Okoč a Sokolce. Čoskoro aj tu ožil cirkevný život, vybavil vyhrievanie lavíc kostola v Okoči a renováciu kostola v Topoľníkoch. Od roku 2010 až dodnes je farárom a dekanom dekanátu Šahy. Vo Horných Turovciach viedol renováciu kostola zasväteného svätému apoštolovi Jakubovi a v Stredných Turovciach renováciu kostola z čias Arpádovcov. Ďalej sa zaslúžil za kostol vo Veľkých Turovciach, jednej z najcharakteristickejších moderných stavieb Ipeľského regiónu, kostola sv. Panny Márie a sv. Martina z Tours, ktorý sa podarilo postaviť vďaka miestnym obyvateľom a vďaka podpore maďarského štátu. Kostol sv. Františka z Assisi v Tupej bol vysvätený v roku 2023 a iniciátorom a hybnou silou výstavby aj tohto kostola bol dekan János Nagy. Podporu na stavbu kostola poskytol aj maďarský štát.
Od roku 1981 až dodnes pán dekan János Nagy inicioval a riadil obnovu 14 kostolov a niekoľkých farností, ako aj výstavbu 2 nových kostolov.
Oceneným blahoželáme a prajeme veľa síl a vytrvalosti do ďalšej práce!
Zdroj: felvidek.ma