„Prišli sme do ďalekej Moče, (Dunamocs)
ktorej brehy obmývajú veľký Dunaj.
Priniesli sme aj vlajku, plameň a dobrú náladu,
počas súťaženia sa dobre bavíme!"
Týchto pár riadkov by mohlo byť mottom Rodinného skautského tábora, organizovaného tento rok už po 13. krát. Rodinní skauti Zväzu skautov maďarskej národnosti si v dňoch 26. – 31. júla 2024 postavili stan v obci Moča a zmocnili sa miestností miestnej základnej školy.
Takmer 100 skautov a olympionikov privítal Pierre de Coubertin, ktorý povedal, aký je šťastný, že na podujatie prišlo toľko športovcov. Olympiáda sa oficiálne začala pri večernom táboráku, kde rodiny v sprievode so svojimi vlajkami sa navzájom predstavili. Na Olympiáde nemohol chýbať Zeus, hlavný patrón podujatia, ani Bocian, ktorý sa pri plnení dôležitej úlohy pomotkával, no vďaka malým olympionikom vždy všetko vyriešil.
Súťaže sa začali turistikou, na konci ktorej mohol každý po vyzbieraní zlata do batôžku obdivovať malebnú podunajskú krajinku v Kravanoch nad Dunajom.
Nedeľa patrila výletom. V Ostrihome v Bazilike sa skupina zúčastnila na svätej omši. Potom tí najodvážnejší vystúpili po schodoch do kupoly, po čom nasledovalo objavenie klenotnice a podzemie kostola. Nedalo sa vynechať ani hradné múzeum.
A v akých disciplínach malí športovci súťažili? Beh, šprintérska dráha - trať vytrvalosti a rýchlosti; lezenie na stene - kde olympionici prekonali strach z výšok... Dokázali, že nielen oteckovia, ale aj deti môžu byť vo futbale víťazmi. Rovnako ako hra méta, kde sa k malým olympionikom pridali aj rodičia a súťaž sa zmenila na obrovskú zábavnú hru.
Aby sme predviedli nielen silu, ale aj rozum... Súťažiaci si svoje vedomosti otestovali v kvízovej hre. Inokedy rozprávkari dofarbili program, popretkávaný ľudovými rozprávkami, divadlom z papiera, ľudovými hrami a riekankami. Nechýbala ani šikovnosť, každá usilovná ruka si mohla odniesť domov niečo malé, náramok, kľúčenku, alebo nebodaj malého bociana v taške.
Vďaka láskavosti a všímavosti uja Jenőa sme mohli spoznať krásy, pamiatky, kostoly olympijskej dediny, zazvonili sme na zvony a pri pohľade na množstvo starých predmetov a hračiek vo vidieckom dome sme boli trochu opäť ako deti.
Keď sa olympiáda chýlila ku koncu, každé dieťa malo vrece plné zlata. Nečudo, keďže počas celého týždňa hrdinsky súťažili. Zeus pohostil deti veľkým jarmokom a veľkým ohňom. Nie je dôvod na obavy, našťastie tam boli miestni hasiči, ktorí vysoké plamene šikovne uhasili. A keď už tam boli, pozadu nemohla zostať ani penová párty. Nikto neváhal, okamžite sa vrhli do peny.
Vďaka Pierrovi a Zeusovi je olympiáda úspešne ukončená a Bocian pomaly vykročil na svoju cestu. A možno povedať v mene nás všetkých:
„...Olympiáda! Priatelia, skauti,
Každý, kto sa teraz zúčastnil, vyhral!“
PS.: Za pomoc ďakujeme všetkým našim podporovateľom, vrátane Asociácie rodinných organizácií Karpatskej kotliny, vďaka ktorým sa XIII. rodinný letný tábor mohol uskutočniť.
