"Neboj sa, lebo som ťa vykúpil,
povolal som ťa tvojím menom,
zomkol som ťa v mojom náručí,
si navždy môj."
"Neboj sa!" To bola ústredná myšlienka pôstneho duchovného cvičenia. V roku 2024 duchovné dni organizoval 10. Skautský zbor "Szent György" v Dunajskej Strede.
Programová séria začala v piatok 8. marca filmovou projekciou, kde sme si pozreli film Surfista, Seana McNamara. Film rozpráva o skutočnom príbehu Bethany Hamiltonovej, ktorá prišla o jednu ruku pri útoku žraloka. Po projekcii nasledoval rozbor filmu a duchovná diskusia, ktorú viedla skautská vodkyňa Gabriella Ajpek. V súvislosti s filmom sme strach, jeho prítomnosť a jeho prekonávanie priblížili z viacerých aspektov.
9. marca program pokračoval v Rímskokatolíckom kostole Kráľovnej ruženca v Orechovej Potôni. Po vernisáži v ten deň sme si mohli vypočuť prezentáciu Imra Halásza, ktorý je kňaz a skautský vodca v jednej osobe. Otec Imre vysvetlil, že v živote sa musíme báť len dvoch vecí, pokušenia a hriechu, o ostatné sa postará Pán Boh. Vo svojom prednáške nás povzbudil, aby sme opustili zameranosť na seba a dovolili Bohu, aby cez nás konal. O tom, čo sme si vypočuli, sme potom diskutovali v malých skupinách. Dá sa povedať, že téma v nás všetkých vyvolala cenné myšlienky. Po prednáške nasledovala krížová cesta. Pred obedom sme si vyrobili modlitebné náramky. Popoludní k nám prišiel farár János Zsido, skautský vodca. Vo svojej prezentácii hovoril o veciach, ktorých sa ľudia boja, aj keď by nemali. Napríklad strach z budúcnosti, smrti a premeškanie. Zdôraznil, že sa nemusíme báť, lebo ak je Boh s nami, kto sa môže postaviť proti nám. Počas diskusií v malých skupinách sme v týchto myšlienkach pokračovali. Po prezentácii a diskusiách sme mali možnosť ísť na svätú spoveď a potom sme sa začali pripravovať na svätú omšu. O hudobnú službu sa postarali členovia nášho skautského zboru Jázmin Bartal, Adriána Bartal, László Lukács a József Gaál. Zmysluplná kázeň a precízne vybrané omšové piesne pozdvihli majestátnosť omše. Deň sme zakončili pripomenutím si poslednej večere. Atmosféru toho istého večera spred dvetisíc rokov sme sa pokúsili oživiť autentickým prostredím a jedlom.
Počas celého víkendu sme cítili, že aj Boh bol účastníkom dní. Domov sme sa vrátili s množstvom cenných myšlienok, a na Veľkú noc sa pripravujeme duchovne naplnený. Za poskytnutie miesta na programy a za zabezpečenie sobotňajšej svätej omše ďakujeme aj otcovi Attilovi Kovácsovi, farárovi z Orechovej Potône. Veľmi nás teší, že sa do akcie zapojili aj skautskí rodičia a členovia miestnej komunity. S vďačným srdcom myslíme na to, že sme tento víkend mohli obetovať pre náš duchovný rozvoj, pre stretnutie sa s Pánom, a že sme sa nebáli vytrhnúť z uponáhľanej každodennosti.
Boróka Lelkes, 10. skautský zbor "Szent György" , Dunajská Streda
„Bohužiaľ, v mojom uponáhľanom živote málokedy dostanem viac ako 10 minút denne na Božie slovo alebo modlitbu. Žiaľ, toto obdobie pôstu nie je iné. Pán však v tomto čase stále viac klope na dvere môjho srdca, až kým nestrávim celý deň alebo víkend v Jeho prítomnosti. Priestor tejto výzve som dal, keď som sa prihlásil na Pôstne duchovné cvičenie nášho zväzu.
V živote človeka možno vymenovať veľa vonkajších a vnútorných okolností, kvôli ktorým sa dokážeme obávať a báť sa. Kresťan by sa však mal báť len dvoch vecí: hriechu a pokušenia. Bolo veľmi povzbudzujúce a zároveň upokojujúce, keď otec János Zsido vymenoval 15-20 vecí, ktorých sa bojíme, ale kvôli Božej milosti a láske by sme sa ich nemali báť, naopak, 2 vyššie spomínané veci, ktorých by sme sa, ale báť mali. Boh si však pre nás pripravil 4 silné zbrane, aby sme ich mohli prekonať. A to sú: modlitba, Božie slovo, pôst a skutky milosrdenstva (dozvedeli sme sa z prezentácie otca Imre Halásza). Po prednáškach vždy nasledovala riadená diskusia, kde sme si povedali svoje myšlienky, ktoré v nás v súvislosti s prednáškou vyvolal Duch Svätý a v úzkom kruhu sme sa podelili o vlastné obavy a úzkosti.
O tom, ako ťažko prežívam tohtoročný pôst, svedčí fakt, že som sa tento rok prvýkrát zúčastnil krížovej cesty. Vždy je to pre mňa zvláštny pocit kráčať po ceste, ktorou za mňa kráčal Ježiš, od zastavenia k zastaveniu. Udivuje ma, čo všetko pre mňa dokázal urobiť a ako často si to ani nevážim. Uchvátila ma aj gitarovo-klavírno-husľová omša, ktorej som sa po spovedi mohol zúčastniť s čistou dušou.
Pripomenutie si poslednej večere bolo pre mňa tiež nezabudnutelným zážitkom. Po obrade umývania nôh sme vošli do „hornej miestnosti“, v našom prípade do pivnice. Jedlo aj hudba v pozadí, spôsob jedenia, vysvetlenie a zhrnutie toho, čo sa stalo pri Poslednej večeri, nás preniesli do veku, keď tu medzi nami žil a pôsobil Ježiš. Jeho intimitu je ťažké opísať slovami.
Môžem s istotou povedať, že som to neľutoval ani minútu a išiel by som znova, pretože vždy dostanem nový impulz a moja viera sa pri takýchto príležitostiach posilní. Veľká vďaka patrí organizačnému tímu, že vytrvalo organizoval víkend a aj napriek malej účasti sa nenechal strhnúť skľúčenosťou.
Nech vás Boh mnohonásobne žehná za prácu, ktorú ste dali!"
Jani Kurcz, 35. skautský zbor "Baranyai János", Marcelová
